Hemingway na cestách: 30 000 kilákov, 29 zemí a jedna VOGE 525 DSX

Mladý slovenský pár Simon a Juli dokázal niečo, pred čím by mali rešpekt aj oveľa skúsenejší motorkári. Na Voge 525 DSX (ktorú pomenovali Hemingway) prefrčali už viac  ako 30 tisíc kilometrov v 29 krajinách. Prešli ikonickú trasu pôvodnej Rally Dakar, prežili piesočné búrky na Sahare aj alpské a pyrenejské priesmyky. Pri jednej zo svojich ciest dokonca prekonali aj slovenský rekord – ako najmladší pár prešli za 15 dní 15 štátov.

Ktoré zážitky se im najviac vryli do pamäte? Čo by poradili podobným moto dobrodruhom? Ako to vyzerá, keď sa do extrémnych podmienok Sahary pustí motorka, ktorá je dôkazom toho, že kvalita nemusí stáť majland? Prečo v zahraničí chvália Voge aj jazdci na Géesách? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v rozsiahlom rozhovore s tvorcami projektu Hemingway na cestách.

Na Voge ste prefrčali už skoro 30 rôznych krajín. Aký kultúrny zážitok z týchto ciest sa vám najviac vryl do pamäte?
Najviac nás zaskočilo, aký dokážu byť ľudia v Afrike. O Slovensku sa hovorí, že sme pohostinný národ. Je to ale skutočne tak? V Maroku sme neraz zastavili pri ceste, vybrať niečo z kufra, prepnúť navigáciu alebo sa napiť vody. Ak sme zastali pri dome, o chvíľu prišiel niekto z domu s úsmevom núkajúc nám čaj a s otázkou, či nám netreba pomoc. Ak to bolo niekde mimo civilizácie, hneď zastal kamionista a podával nám vychladenú vodu s tým, že to sa nám v púšti zíde.

No a teraz si predstavte, ako kráčajú Afričania niekde po Očovej, ako by sa ukázal ten náš pohostinný národ. Hneď by miestne babky zvolávali armádu lebo migranti… Ľudia Afriky sú jedineční, radosť detí z cukríka alebo z lopty, ktorú majú vyrobenú z lepiacej pásky, to u nás doma nenájdete.

Okrem afrických dobrodružstiev ste tiež prešli krížom cez Alpy až k moru. Ktorý výhľad by si nemal nechať ujsť žiadny motorkár?
Alpy majú kopec možností a každý výhľad je jedinečný. Veľmi sa nám páčilo aj na Oberalpasse aj na Grosglockneri, ktorý by určite nemal vynechať žiadny motorkár. Tých horských prechodov je veľmi veľa.

Tento rok sa chystáme na ikonické Stelvio, aj keď si myslím, že Grossglockner so svojou rôznorodou členitosťou Stelvio neprekoná, keďže Stelvio je väčšinou dookola 1, 2, 3 vracák, 1, 2, 3 vracák, ale o tom sa pôjdeme presvedčiť už čoskoro.

Ak sa ale bavíme o výhľadoch, nie sú to len Alpy, úchvatné boli napríklad aj Pyreneje, výhľady v Andalúzii,... tých miest je veľa a každé má ten svoj špecifický genius loci. A my všade nosíme so sebou dron, takže výhľad si urobíme kde chceme.

Juli, ty si vraj pôvodne mala z motoriek rešpekt a kedysi by ťa ani nenapadlo, že by si na mašine mohla vyraziť na takéto dlhokánske cesty. Aké teda podľa teba je, objavovanie sveta zo sedla Hemingwaya? Ako sa tvoje predstavy líšili od reality?
Ja stále všade hovorím, že sedieť na motorke a cestovať je iné, tešíte sa do cieľa cesty, spoznávate nových ľudí, cítite pravú vôňu krajiny. Predstava v mojom prípade bola asi veľmi blízka realite, Simona poznám, takže mi bolo hneď jasné, že rámec Slovenska a Európy stačiť nebude 😀, ale ja som za každú srandu.

Už máš za sebou aj prvé motorkárske zranenie. A nešlo veru o žiadnu banalitu. Ako sa nehoda na Madagaskare, pri ktorej si si zlomila lopatku, stala z tvojho pohľadu?
Z môjho pohľadu sa to celé zbehlo veľmi rýchlo, jednoducho sme išli, celá cesta bola plná dier a jedna z nich bola naozaj veľmi zle viditeľná pod tieňom palmy. Spadli sme, a keď som otvorila oči, ležala som na bruchu a snažila sa postaviť. A ono to nešlo. Pravá ruka mi nejako nefungovala a okrem toho som videla aj ďalšie zranenia. Spoločnosť do miestnej „nemocnice“ mi potom robili šofér okoloidúceho auta a neznámy ekológ, ktorý ma celú dobu aj počas čistenia rán držal za ruku a opakoval, že som silná a zvládnem to.

Simon, ty si presvedčený, že k nehode výrazne prispel biedny technický stav požičanej motorky, predovšetkým bŕzd. Bol to pre vás jasný signál, že si už radšej necháte kamkoľvek doviezť vlastný stroj, ktorému dôverujete? Alebo ešte niekedy dáte šancu požičovniam?
Určite nechcem ľudí odrádzať od požičania motorky niekde na dovolenke. Je ale rozdiel požičať si motorku niekde na Malorke alebo v európskych krajinách, kde máte dobrú infraštruktúru. Afrika je niečo úplne iné, cesty často zmiznú a servis tam nie je bohvieaký.

Požičaný Himalayan bol síce ročník 2019 s 20 tisícovým nájazdom, ale bolo na ňom vidieť, že nejaký ten pád už za sebou má, plus mechanik, ktorý bol vo veku prváka na strednej škole, naznačoval, že to nemusí dopadnúť najlepšie. Inú možnosť sme však nemali, v ponuke boli už len motorky z roku výroby 1997-2004 a takým motorkám som už neveril vôbec.

Za mňa teda budeme nabudúce Hemingwaya určite prevážať, aj keď to bude finančne a byrokraticky náročné, hlavne ak naša krajina, ako jediná krajina EÚ, nedokáže vystaviť Carnet - čo je dokument potrebný na vstup do určitých krajín. Vystavenie dokumentu vyjde na 500 eur plus je potrebná záloha 4000 eur, ktorá skončí zablokovaná niekedy aj na rok.

To je suma, za ktorú sme v Afrike dokázali fungovať mesiac. Plus treba pripočítať 2000–3000 eur len za prevozy, a to sme ešte ani nenaštartovali motorku. Preto ak ide človek do rozvinutej krajiny a vie, že sa bude točiť okolo komína svojho dovolenkového rezortu, nevidím problém v požičaní nejakého toho skútra, na cestovanie však už jedine s vlastnou motorkou.

30 000 náročných kilometrov v sedle Hemingwaya, to je porcia, po ktorej už motorku asi dobre poznáte. Tak teda: Aká je Voge 525 DSX?
To, že motorku už dobre poznáme, je pravda, ale ešte lepšie by som ju poznal, keby ju môžem rozobrať do šróbika a znovu zložiť 😅. Niekedy dokáže prekvapiť, napríklad keď som ju omylom prepol do míľ a asi hodinu potom po ceste rozmýšľal, aký môže byť problém, že motorka je v takých otáčkach a ide len 50 😂.

Už ale presne viem, ako sa kde bude chovať. Takže ma neprekvapí, keď nám v Afrike natankujú kopcom a motorku chvíľu po štarte trochu cuká, pri takomto tankovaní by s tým mala problém akákoľvek značka. Hemingway je taký, že keď ho potrebujeme, podrží nás.

Keď som v Grécku zletel, motorka nás dokázala vrátiť bez problémov domov. Na Sahare, kde púštne búrky odstavovali značky ako BMW a KTM, ani raz nezaváhala aj napriek tomu, že sa niekoľko krát vyváľala v piesku. Áno, nie je to Honda Afrika, ale ak sa pozriem na pomer cena, výbava, výkon, myslím si, že je bezkonkurenčná.

Nájdu sa aj nejaké tie kozmetické vady, ale to je minimum, ktoré pri ceste nijak neprekáža. To, že nám piesočná búrka obrúsila farbu na prednom tlmiči a na motore, nijako neobmedzí motorku ani jej jazdné vlastnosti.

Na Voge ste presedlali z CF Moto 300NK. Čo vás k tejto zmene viedlo?
Úplne prvá motorka, na ktorej som jazdil, bola Juki 125, taká tá pravá echt Čína, čo sa rozpadá za jazdy 😅. Požičal mi ju ujo, kým sme nekúpili prvú motorku. Pôvodný plán bola staršia jazdená Suzuki SV. Takúto motorku mal doma aj môj otec a vždy sa mi páčil jej dizajn, ktorý bol podľa mňa nadčasový. Žiadnu vhodnú sme však z druhej ruky nenašli.

V tej dobe si akurát moja mamka kúpila CF Moto 300NK, úplne novú, a presne takú istú, len jazdenú, a o nejaký rôčik staršiu, aj našla za celkom zaujímavé peniaze na inzerát. Šli sme teda po ňu. Neváhal som, sadol na motorku a vyrazil.

Vymyslel som si niečo ako gastrotrip. Kým bola Juli celý deň v robote, ja som mal čas ráno odštartovať a kým sa večer vrátila z roboty, prísť späť. Prvá cesta na otočku na obed viedla do rumunskej Oradei (Varadína) na kebab. O pár dní na to som dostal chuť na priohy, tak som sa vybral na otočku do Užhorodu, colníci majú podľa mňa do dnes zábavu z toho, že ja idem na obed z Banskej Bystrice na otočku vyše 600 km.
Prešli asi 4 dni a ja som opäť dostal hlad a vyrazil do Srbska na čevapčiči. Na Juli som videl, že ju mrzí, že nemôže chodiť so mnou, to malé sedadielko pre spolujazdca ale bolo skôr na krátke výletíky po okolí, nie na 700 kilometrové štreky za deň. S tým majú problém aj motorkári na cestovných motorkách, nieto baba na sedadielku o veľkosti dlane.

Tak sme začali špekulovať, za čo by sme motorku vymenili. Počuli sme o Voge Zoznamke. Keď však bola vo Zvolene neďaleko nás, mali sme pracovné povinnosti. Môj otec však našťastie čas mal a bol sa tam pozrieť, s tým, že už mi len zavolal a povedal: “Našiel som motorku pre teba.”

Prečo ste okrem objemu zmenili aj značku? A čo nakoniec rozhodlo, že ste vybrali mašinu práve od Voge?
Keďže meriam 169 cm, veľkým faktorom okrem ceny bola výška, váha a spotreba motorky. Najbližšia obhliadka bola v LMD v Novom Meste, a tak sme sa rozhodli urobiť si výlet a pozrieť sa na túto motorku tam.

Pamätáte si ešte aké boli vaše úplne prvé dojmy, keď ste si na Ernesta prvýkrát sadli? Cítili ste okamžite, že je to tá pravá motorka pre vaše ambiciózne plány, alebo to bol skôr postupný proces zvykania si a budovania dôvery?
Dodnes si pamätám, ako na nás videli, že o motorku máme ozajstný záujem, a preto nás trochu postrčili dopredu v zozname na skúšobnú jazdu. Presadnutie z malého obratného naháča bolo prvé sekundy zvláštne, hlavne keď sa mi display neotáčal s riadidlami.

Ale ako sme sa pohli, na jazdu sme mali asi 20 minút, urobili sme asi 300 m, a hneď som to otočil a podpisovali sme zmluvu 😀. Celú cestu domov som mal v hlave len to, kam sa na motorke vyberieme. Večer som hneď otvoril mapu a povedal, ideme do Afriky, a tak aj bolo.

Na 525ke ste precestovali aj miesta, kadiaľ viedla ikonická Rally Paríž-Dakar. Ako si s týmto náročným prostredím motorka poradila?
Okrem teplôt od 7 do 45 stupňov v tieni, nám dávali zabrať najmä piesok a vietor. Bál som sa tiež benzínu, ako to bude motorka zvládať. Norma na E5, zháňal som rôzne aditíva, dal do pozoru Gorexákov, obchodníkov od Molly, Castrol,... až sme nakoniec našli vhodné aditívum VIF, ktoré by malo zvyšovať oktánové číslo a čistiť palivový systém.

Neskôr sme však zistili, že africký benzín bez biozložky Hemingwayovi naozaj chutí, a aditívom sme nakoniec v púšti zachraňovali iných. Spomínaný vietor a piesok kládol asi najväčšie prekážky, bál som sa, ako sa budú správať gumy na saharskom jemnom piesku, lebo to sa v Európe odskúšať jednoducho nedá. Našťastie, na to, čo sme potrebovali, to zvládali špičkovo.

Piesok sa ale dostával všade, napríklad smerovky po čase fungovali tak, že som ich musel manuálne vracať, inak ostávali zaseknuté  v smere, ktorý som zvolil. Celú cestu som na diaľku riešil, či vyčistiť vzduchový filter. Každý deň pri tej náloži piesku som si povedal , že dnes večer, ale keď už sme konečne prišli na ubytko, proste sa mi nechcelo, takže za celú cestu som na motorke neurobil nič 😅.

Len každých cca 500 km som nastriekal reťaz sprejom Repsol a samozrejme urobil pravidelne vizuálnu kontrolu, či sa niečo nepovoľuje alebo niečo netečie. Za celú cestu, teda asi 9 600 km som dolial asi deci, deci a pol oleja, a to je všetko, čo som na motorke za celú cestu robil. Bez šance bola aj možnosť, že by sme motorku umyli… Viete si asi predstaviť, ako by reagovali na Sahare, kde si vodu cenia nadovšetko a videli by Európana míňať drahocennú tekutinu na motorku 😂.

Okrem afrických extrémov ste Hemingwaya poriadne preverili aj v Európe. Ktoré pasáže na starom kontinente pre vás boli najnáročnejšie?
Európa bola, dá sa povedať, do pohody. To náročné prišlo až v Afrike. Ale za zmienku možno stoja teplotné rozdiely. Ráno sa vo výške 2 500 m. n. m. guľujete alebo vychytáte snehovú chumelicu v Pyrenejach pri -5 stupňoch, a večer sa kúpete pri mori a oddychujete pod palmami.

Zákerné sú tiež talianske diaľnice. Skončiť tam v zápche nie je nič moc. V Taliansku sa naozaj neoplatí jazdiť diaľnicami, lepšie je využiť okresky. Motorkári si v Taliansku vytvorili svoje vlastné pravidlá, a keď vám karabinier ukáže, aby ste ho predbehli sprava alebo cez dve plné, je vám jasné, že diaľnice potrebné nebudú, presun po okreskách bude dostatočne rýchly.

Simon, tvoj otec bol prekvapený krútiacim momentom Voge. Vraj vyhlásil, že ide podobne ako Suzuki V-Strom, na ktorej bežne jazdí. Ako by si ty sám popísal charakter motoru 525 DSX? Ako mu darí jazdiť s plnou záťažou: s dvoma ľuďmi a batožinou v náročných stúpaniach alebo pri predbiehaní?
Každému by som v živote doprial aspoň na istý čas jazdiť na aute s veľmi nízkym výkonom. Tak ako som to mal ja niekoľko rokov v práci. Potom človek zistí, aké to je jazdiť aj na niečom slabšom. Veľa ľudí povie: aaa, to je 500ka - prdítko. No napríklad na tom Grossglockneri to tak vôbec nevyzeralo a väčšinu motorkárov sme nechávali za nami.

Nie preto, že by sme leteli, ale preto, že ak máš silnú motorku, je ti tam úplne nanič, ak na nej nevieš jazdiť. A to isté vidím bežne na horských prechodoch pri drahých silných autách, keď sa za takýmto šoférom na tom slabom autíčku trápite, lebo v zákrute ide 20, ale na tých pár roviniek, kde ho môžete predbehnúť, ide na podlahu, aby náhodou to jeho drahé auto nepredbehlo niečo o objeme dvoch pív.

Podobne je to aj na motorkách, my sme nízki a dokopy vážime ako jeden statný chlap. Preto nepociťujeme nedostatočný výkon, motorka prešla Atlasom, Pyrenejami, Pindosom aj Alpami bez akéhokoľvek zaváhania. Spotreba a váha je pre mňa kľúčová, chápem, ak sa niekto vozí okolo komína, na spotrebu nehľadí, my, ak by sme ale do vyššej kubatúry prešli my, trip by sa nám razom predražil o stovky eur. Plus si neviem predstaviť, ako by som sa s mojou postavou trápil s veľkou nabalenou motorkou v piesku.

A čo sa týka môjho otca, nezabudnem, ako mi, keď bol ešte Hemingway nový, volal, či si môže motorku požičať a vyskúšať. Deň pred tým sme sa bavili o gumách a jasne povedal, že on preferuje cestnú gumu, keďže terén on nejazdí. Motorku si požičal a zrazu volá: ,,Kde sa vypína TSR, zapadol som v blate. 😂" Motorka ho bavila natoľko, že sa vybral aj do toho jeho neobľúbeného terénu.

Pozerajú sa ľudia na Hemingwaya skrz prsty, len preto, že je to čínska motorka? Ako na to reagujete?
Samozrejme, hlavne Slováci, tí sú vždy múdri, ale žiaľ náš národ sa vie vždy transformovať do pozície najmúdrejšieho, pri majstrovstvách sveta v hokeji sme hokejoví tréneri, pri vojne vojnoví analytici, pri pandémii mikrobiológovia a podobne.

V zahraničí je to inak, mentalita je niekde inde. Aj keď sme na ceste stretli napríklad Nemcov, hneď značku poznali a chválili. Keď za vami príde Nemec na GS-e a povie, že tá jeho mašina bola vyrobená tam, kde vaša, a je to super motorka, zisťujete, že vo svete dávno pochopili, že o motorkách z Číny už neplatí čo kedysi.

Potom príde Talian na Afrike a povie: super motorka, u nás bola druhá najpredávanejšia za minulý rok. Ďalší Nemec na V-strome povie: Ja mám doma 300 Rally, najzábavnejšia motorka, akú som kedy mal.

Vtedy si uvedomíte, že hlúpe reči mudrlantov na FB nie sú podstatné. Oni stále sedia len za klávesnicou a vozia sa na zmrzlinu do vedľajšej dediny, zatiaľ čo my na tej „čínskej haraburde“, ako ju dokážu nazvať, brázdime svet a trasu najťažšej rally sveta. A keď stretneme niekoho na Slovensku osobne, a on vidí vlajky prejdených krajín a zistí, že náš ročný nájazd je jeho nájazd tak za 4 roky, neodváži sa mudrovať. 😀

Po návrate z jednej cesty ste mali problém s káblom v spínacej skrinke. Aká bola vaša prvá reakcia, keď Hemingway zhasol? Otriaslo to vašou dôverou v motorku, alebo rýchle a efektívne riešenie v LMD moto ukázalo silu servisnej siete Voge?
Stalo sa to po našej prvej ceste do Maroka. Posledné dva dni na ceste sme totálne zmokli. Motorku odstavili a po pár dňoch sa k nej vrátili odstrojiť ju a umyť. Po ceste z umývačky mi preblikla prístrojovka, a chvíľu som si myslel, že som urobil chybu, ktorá je napísaná v manuáli, a striekal vodou tam, kam sa nemá – teda na svetlá a displej.

Bolo mi jasné, že tam bude nejaký problém s káblikom, tipoval som, že sa niekde dostala voda. Motorku som však nemohol len tak rozobrať a preto musela ísť do servisu. Nakoniec sa naozaj ukázalo, že to bol len povolený kábel zo spínačky.
Priznám sa, motorka bola pár krát na zemi (predávať sa ju nechystáme a všetci to videli aj vo vlogoch 😅). Mohlo sa tam niečo povoliť, to sa môže stať pri hocijakej značke. Dôležité pre mňa bolo, ako sa k tomu postavia v servise a ako dlho bude trvať oprava, či to nebude ako pri čínskych autách, kde sa aj polroka čaká na diel.

Na moje prekvapenie mi na druhý deň zvonil telefón, že motorka je hotová. Keďže bol problém len v kábli, nebolo potrebné nič objednávať. Čo sa týka dielov, to som si overil po páde v Grécku, niečo bolo skladom v Európe a niečo bolo potrebné objednať z Číny.

Keďže sa situácia v Rusku vyvíja aktuálne ako sa vyvíja, niektoré diely zastavili na hranici, vtedy ale na scénu nastúpil Gorex a oznámili mi, že ak diel nepríde do určitého termínu, odmontujú ho pre mňa z vystavenej, aby som nebol obmedzený čakaním.

To ma naozaj milo prekvapilo, pretože napríklad pri CF mama čakala na cievku zapaľovania mesiac a stále sa vyhovárali na dovoz, popri tom ak by sme ju objednali z aliexpressu, bola by tu do 10 dní. Prístup ma presvedčil, že sme si vybrali správnu značku, kde aj keď je problém, ľudia sa ho snažia riešiť a nie to hodiť na dodávateľa.

No a samozrejme cena bola bezkonkurenčná, spätné zrkadlo, tlmiče, držiak stupačky – 35 eur. Keď sme takúto škodu začali počítať len tak zo zaujímavosti, kamarát napočítal na Honde v podobnej kategórii skoro 300 eur.

Aké servisné zákroky boli potreba po návrate z afrických ciest? Ako dal motorke napríklad zabrať saharský piesok?
Pred odchodom bola motorka na veľkom servise, po africkej ceste bola motorka „vywellnesovaná“ (aj keď piesok v nej nachádzame dodnes 😂). Vymenil sa olej a zadné platničky, ktoré po 32 tis. km už skôr neboli ako boli.

Na piesku sa však veľa používala zadná brzda, myslím si, že pri jazdení po asfalte by boli zadné platničky ešte v norme. A inak sme len vyfúkali vzduchový filter a motorka si žije život, ako keby odjakživa jazdila iba vo svojom prirodzenom prostredí.

Ernest však ešte pôjde na kompletnú kontrolu k profíkom do Benešova, ale myslím si, že nebude veľmi čo na nej robiť. Maximálne sa všetko skontroluje a môžeme pokračovať v cestách.

Na odporúčanie Gorexu ste prešli na kvalitnejší olej. Tým sa znížila jeho spotreba a naviac vraj máte pocit, že motorka „šlape“ ešte lepšie. Máte nejaké ďalšie tipy alebo skúsenosti s údržbou Voge 525 DSX, ktoré by ste odporúčali podobným cestovateľom?
Ono tie tipy prichádzajú postupne s kilometrami. Určite si sledovať pôvodnú reťaz. Našu sme za DID vymenili po 13 tis. km. Rozeta však zostala pôvodná. Pravidelne ju treba čistiť a sprejovať.

Po páde v Grécku som si tiež pri výmene dielov všimol prasknutý gumený silentblok výfuku. Pár eurová záležitosť. Neviem, či sa to stalo pri páde, ale všimli sme si, že podložka, ktorá je pri ňom, má trochu vôľu a aj to mohol byť dôvod prasknutia. Nová podložka však už bola hrubšia a vôľa sa odstránila. Neskôr som si všimol, že na novších modeloch je už správna podložka.

Všetky tieto info sa snažíme dávať do našich vlogov, aby sa dostali aj k iným majiteľom Voge. No a samozrejme tieto informácie posúvame aj Gorexu, aby sa v servise vedeli pripraviť, čo ich čaká pri motorkách, ktoré majú ešte nižší nájazd.

Hemingway má obuté pneumatiky Metzeler Touranc, ktoré vám podľa vašich slov sedia. Pre ďalšie cesty do Afriky ale uvažujete o gumách Karoo 4 alebo Pirelli Rally – najmä teda kvôli jazde v piesku. Aké náročné je v tomto ohľade nájsť balans medzi výkonom na asfalte a terénnymi schopnosťami?
Nikdy som nebol šotolinový a pieskový jazdec, ale kde si to človek najlepšie vyskúša, ak nie v Afrike? Prvé dni boli ťažké, hlavne s nabalenou motorkou. Dôležité je v tom piesku nezastať, ale ísť. Čím rýchlejšie človek ide, tým sa ten piesok zdá jednoduchší.

Potom je ale zasa problém z väčšej rýchlosti sa dostať do nižšej. Preto som aj niekoľkokrát skončil natiahnutý v piesku 😅. Keď som motorku odľahčil o Juli a kufre, začala tá správna zábava. Bol som prekvapený, ako v rýchlosti Metzeler zvláda piesok.

Mal som však obavu, že to niekde položím a urobím niečo motorke, čo by niekde v Mauretánii bol trochu problém. Preto som príliš neblbol, ale určite prídem aj do motoškoly Gorexu, aby som si do budúcna mohol s motorkou v teréne dovoliť ešte viac.

Dokupovali ste nejaké príslušenstvo? Alebo vám stačila bohatá základná výbava?
Dokupovali sme hrazdu na navigáciu – otázka pár eur. Inak len nejaké držiaky na kamery, predné brašne a tankvak. To je ale bežné si dokúpiť pri cestovaní, toto dealer nijak neovplyvní.

Dali sme tiež prerobiť sedadlo. Čo som ale porovnával, na novších radoch je to sedadlo už mäkšie, stále však má pre nás nie až tak ideálny sklon, čo sme vyriešili prerábkou od Rutana. Pri prudkom brzdení na mňa Juli často padala a práve to vyriešilo prerobené sedadlo.

Na výstave Motocykel 2025 ste si prehliadli nový model Voge 625 DSX. Ktoré vylepšenie oproti päťstovke považujete za najprínosnejšie pre váš štýl cestovania?
Určite lepšie sériové sedadlo. Zaujímavý môže byť aj iný rozmer kolies. Na čínskych verziách 525 sa mi celkom páčil padací rám, ktorý bol iný ako na európskych verziách. Nakoniec prišiel spolu so 625.

Nový infotainment dáva viac údajov. Nemusím napríklad počítať celkovú spotrebu za celú históriu motorky. Ale potom by som sa zase nudil na ceste a ja sa rád hrám s číslami 😂.

Dôjde v dohľadnej dobe k upgradu Hemingwaya na šesťstovku? :)
Naším cieľom je urobiť 100 tis. km, kým padne 4ročná záruka. Ak by sa to podarilo čo i len na jeden deň, potom motorku doveziem do Gorexu a vymeníme za 625 prípadne 800 Rally 😂.

Hemingwaya si potom môžete vystaviť. Veď ktorá značka na svete si môže povedať: „Naše motorky zvládnu 100 tis. a sú stále v záruke?“

Juli, ty si už vraj tiež robíš vodičák na veľkú mašinu a máme informácie, že uvažuješ o vlastnom stroji. Ktoré motorky máš v hľadáčiku? Aké parametre musí spĺňať tvoj vysnený stroj?
Mne sa páči taká motorka, čo má nad zadným kolesom také dlhé tam 😅 (páčia sa jej motorky typu scrambler a chopper, pozn. Simon). Ideálne keby je čierna s nejakými ružovými prvkami (ako inak, najdôležitejšia je pre ženu farba, ostatné nepodstatné 😂 pozn. Simon). A z ktorej dočiahnem na zem. To sú zatiaľ moje parametre toho, čo by som si tak predstavovala.

A ako Juliina motorka zmení vaše spoločné cestovanie? Pôjdete každý na svojom stroji alebo zostanete pri tandeme?
Na začiatok vymení Juli auto za motorku na cestu do práce, začneme výletmi okolo komína a po Slovensku. Na ceste v zahraničí budeme jazdiť spoločne na Hemingwayovi. A keď už budú skúsenosti, určite sa vyberieme aj na trip každý na svojej motorke.

A čo ponorka? Prebehla? Ako sa z nej dostať? A hlavne: ako jej predchádzať?
My sme radi, že môžeme byť spolu. Bežne sa doma kvôli práci obchádzame, alebo sa vidíme len neskoro večer a to si rovno ideme ľahnúť. Takže tá ponorka nejak neprichádza. Jeden druhého dopĺňame a vtedy sa dá zvládnuť všetko.

Pred odchodom si vždy povieme: Ideme si to užiť, bez hádok. Keď niečo nebude vyhovovať, povie sa to na rovinu. Je to predsa len ťažká cesta plná nástrah a riešenie blbostí ako: prečo si nepovysával byt, nechávame doma 😅.

Na ceste má každý svoju úlohu. Či už na ceste alebo pri príchode na ubytovanie, každý vie, čo má robiť, a už máme svoj systém a všetko funguje.

Aký je teraz váš úplne najväčší motorkársky sen?
Sadnúť na motorku a prejsť celý svet. Vieme ale, že to nie je len tak. Najdôležitejšie sú financie a politická situácia daných krajín.
Vyradili sme z nášho života zbytočné zábavky ako bary, kiná, kaviarne, predražené reštaurácie a radšej odkladáme, aby sme mohli vyraziť na cesty.

Určite chceme navštíviť čo najviac krajín Afriky a vidieť to africké naj, je to naša srdcovka. A keď sa to podarí a príde možnosť, potom prídu na rad krajiny s príponou -istan, aby sme si overili, či tá naša krajina môže naozaj nosiť hrdé meno Slovakistan 😂.